Športový riaditeľ BC Prievidza Matthias Haufer hodnotí doterajší priebeh sezóny, účinkovanie v Európskom pohári FIBA, postavenie v TIPOS SBL aj ambície pred Final Four Slovenského pohára. V rozhovore sa dotýka aj náročného programu, zranení, spolupráce s akadémiou a cieľov v druhej polovici sezóny.
Skôr než pôjdeme k detailnému rozboru, aké sú vaše celkové pocity aj vzhľadom na ciele, ktoré boli stanovené pred začiatkom sezóny?
Čisto z pohľadu cieľov sme na správnej ceste. V Európskom pohári FIBA sme náš cieľ prekonali tým, že sme sa dostali do Top 16, čo znamená, že sme potvrdili minulosezónny európsky výkon a dokonca sme ho dokázali ešte prekonať. Z pohľadu medzinárodného uznania je to pre klub veľký krok. Zároveň sme sa po rokoch, kedy sme to nezvládli, opäť dostali na Final Four Slovenského pohára. A v tabuľke TIPOS SBL sme tretí, takže z hľadiska postavenia pred play-off sme v solídnej pozícii.
Začnime Európou. Ako hodnotíte výkony tímu v Európskom pohári FIBA a to, ako tím reprezentuje klub na medzinárodnej scéne?
Celkovo si myslím, že sme našim fanúšikom dali veľa dôvodov byť hrdí na európske vystúpenie klubu. Prešli sme kvalifikáciou po dvoch atraktívnych zápasoch proti Cibone Záhreb, legendárnemu klubu. Neskôr sme v skupinovej fáze videli, aká dobrá Cibona je, keď zdolala Dijon aj Reggianu. Potom sme skončili druhí v náročnej skupine s bilanciou 4–2 a s niekoľkými veľkými víťazstvami, najmä výhrou o 50 bodov na palubovke cyperského top tímu, akým je Keravnos.
Do druhej fázy sme boli vyžrebovaní do najťažšej možnej skupiny. Žiaľ, pre naše zranenia sme neboli skutočne konkurencieschopní ani na palubovke PAOK-u, ani doma proti Bilbau. Miestami sme vyzerali ako turisti a mám pocit, že to nie je spravodlivý obraz o našom pôsobení, zaslúžime si viac. Dúfam, že v zostávajúcich štyroch zápasoch, s lepšou situáciou v kádri, ukážeme, že do Top 16 patríme.
Ak sa pozrieme na domácu súťaž TIPOS SBL, čo hovoríte na naše výkony a doterajšie postavenie?
V prvom rade musíme povedať, o koľko sa TIPOS SBL v porovnaní s poslednými rokmi zlepšila. Stačí sa pozrieť na posledné výsledky: Svit otočil veľkú stratu a zdolal druhú Nitru, Lučenec „ukradol“ výhru v Handlovej. Komárno rozobralo Slovan v Gopass aréne v zápase o všetko, v priamom súboji o pohár. Každý zápas je teraz nebezpečný.
S našou bilanciou nie sme úplne spokojní, mali sme šancu vyhrať aspoň o jeden či dva zápasy viac. Ale nič nie je stratené, sme v dobrej pozícii, aby sme zaútočili na zvyšok sezóny. Dva tímy pred nami si zaslúžia byť tam, kde sú. Levice boli v inej kategórii, dvakrát sme ich potrápili, no nakoniec sme ich nezdolali, takže tam ešte nie sme. Nitra nás porazila dvakrát, takže aj pred nimi musíme dať klobúk dole a byť pripravení, keď sa s nimi stretneme znova.
Ďalším dôležitým míľnikom je postup na Final Four Slovenského pohára. Minulé sezóny sme ho nezvládli, teraz sme tam…
Bolo hrozné posledné roky sledovať toto podujatie len ako divák. Cítime, že BC Prievidza by mala byť každú sezónu medzi štyrmi najlepšími tímami v krajine. Preto sme veľmi radi, že tento rok budeme jeho súčasťou. Bude to výborný turnaj, štyri tímy v dobrej dostupnosti hostiteľského mesta Levice, takže sa teším na skvelú atmosféru.
Ale teraz, keď sme tam, musíme sa pokúsiť zanechať výraznú stopu. Je to najväčšia šanca získať túto sezónu trofej, v dvoch zápasoch sa môže stať čokoľvek. Samozrejme, Levice ako hostiteľ a líder ligy sú favorit, Blue Wings nás v poslednom období viackrát porazili, takže už semifinále bude obrovská skúška.
Pilierom tímu je obrana. Aké dôležité miesto má defenzíva v klubovej filozofii?
Všetky čísla ukazujú, že sme najlepší defenzívny tím v TIPOS SBL. Ako príklad uvediem, že súperom dovolíme úspešnosť streľby z poľa len 41,5 %. A iba 0,86 bodu na jeden útok, v oboch prípadoch sú to jasne najlepšie hodnoty v lige. Niekedy máme výpadky koncentrácie, ale celkovo si myslím, že doručujeme to, čo sme sľúbili, čiže tím, ktorý bojuje a sústredí sa na obranu.
Nedávno sme napríklad udržali Svit na 60 bodoch, pritom v troch ďalších posledných zápasoch dali 97, 116 a 101 bodov. Máme dobrý základ v obrane, teraz ho musíme doladiť a častejšie sa odmeniť lepšou ofenzívnou produkciou.
Ako ste už naznačili, v útoku sa niekedy trápime. Aké sú dôvody za tým a čo bude kľúčové pre zlepšenie ofenzívy?
Na túto otázku neexistuje len jedna odpoveď, je to komplexný súbor okolností. Máme pocit, že pred reprezentačnou prestávkou sme začali mať celkom dobrý ofenzívny “flow”. Mali sme sériu 10 výhier a 3 prehier, s priemerom 87 strelených bodov na zápas. Noah Reynolds sa vyprofiloval ako náš “go-to” strelec a Dalibor Hlivák bol náš hlavný “floor spacer”, keď triafal 45 % za tri body. Potom sa obaja zranili a museli sme úplne zmeniť ofenzívny systém. Z tímu, ktorý veľa strieľa za tri, sa stal tím, ktorý naopak strieľa z diaľky veľmi málo.
Istý čas nám chýbali rozohrávači a veľká zodpovednosť bola na pleciach Joea Toussainta. Zvládol to dobre, ale v niektorých zápasoch sme potrebovali druhú možnosť, preto sme priviedli Jamesa Bishopa. Už ukázal, že vie túto medzeru vyplniť, no keď príde nový hráč, nestane sa to zo dňa na deň. A veľa hráčov muselo v tejto dynamike nastupovať mimo svojich prirodzených pozícií. Napríklad Trey Thomas musel výrazne viac pracovať s loptou oproti tomu, na čo bol zvyknutý, a musel brať ťažšie strely, čo ovplyvnilo jeho percentá. Sage sa často posúval na pozíciu 3, predtým hrával 4, niekedy 5. Myslíme si však, že sme na dobrej ceste to otočiť, keď sa zranení chalani budú postupne vracať.
Vo všeobecnosti však cítim, že musíme zlepšiť rozhodovanie s loptou a efektivitu okolo koša. Sme druhí od konca v stratách a poslední v úspešnosti za dva body. A keď chceme túto sezónu naozaj útočiť na úspechy, tak tieto čísla napriek zraneniam, programu a podobne jednoducho nie sú dostatočne dobré.
Sezóna bola ovplyvnená aj nevyhnutnými zmenami v kádri kvôli zraneniam. Ako to ovplyvnilo rytmus hry?
Ako som spomenul, zmenilo to dynamiku tímu. Jediné zápasy, keď sme mali káder, ktorý sme pôvodne plánovali, boli kvalifikačné duely proti Cibone. A pre niektorých chalanov to boli prvé zápasy v európskom basketbale. Potom prišli zranenia. Nie je ideálne čeliť obmenám v kádri. Snažíte sa niečo zalepiť, ale inde sa zas otvorí rana.
V dôsledku týchto zmien sa celý tím musel pripôsobiť aj na iný herný štýl. Čo to hovorí o charaktere a nastavení tímu?
Niektoré pozičné zmeny som už spomenul. Museli sme sa však adaptovať kolektívne, Gareth musel dosť meniť taktiku. A hráči sa museli prispôsobiť individuálne. Samozrejme, spôsobilo to, že sme trochu stratili ofenzívny rytmus. Ale realizačný tím aj hráči robia skvelú prácu, aby sa s tým vyrovnali. Všeobecne je pracovná morálka tejto skupiny pozoruhodná, v tom nemáme absolútne žiadny problém. Každý do toho ide na 100 %.
Dôležitou témou je aj spolupráca medzi A-tímom a akadémiou. Ako z vášho pohľadu funguje?
Dnes je jasné, že táto integrácia sa nedeje len na papieri alebo v logu. Prebieha veľa produktívnej výmeny medzi realizačným tímom A-mužstva a trénermi akadémie, či už o hráčoch, ale aj o hernom štýle. Michal Suriak je súčasťou oboch realizačných tímov, ako asistent pri A-tíme a zároveň hlavný tréner a asistent pri U18 a U20. Odchovanec a Prievidžan Patrik Hričo dostáva minúty v prvom tíme, a nie len vtedy, keď je zápas rozhodnutý. Ďalší štyria talentovaní hráči z akadémie už absolvovali svoje prvé minúty buď v TIPOS SBL alebo v Európskom pohári FIBA, traja z nich ešte nemajú ani 18 rokov.
Akadémia je kľúčová pre budúcnosť klubu. Musíme produkovať vlastných hráčov pre A-tím, najmä vzhľadom na vývoj v americkom univerzitnom basketbale. Stále máme pred sebou dlhú cestu, ale posúvame sa správnym smerom.
Program v poslednom čase bol veľmi náročný, stále sa len rozbieha nabitý január. Čo je kľúčové pri zvládaní takého náročného úseku sezóny?
V prvom rade sa nikdy nebudeme sťažovať na nabitý program kvôli účasti v Európskom pohári FIBA, pretože presne o to ako hráči, realizačný tím aj organizácia stojíme. Takže to, čo poviem, sú vysvetlenia, nie sťažnosti.
Keď hráte zápas každé tri dni a medzi tým veľa cestujete, je veľmi málo času na tréning. Ak sa k tomu pridajú zmeny v kádri a problémy s dostupnosťou hráčov pre zranenia, je veľmi náročné implementovať nové veci. Noví hráči by potrebovali prípravu, ale nemajú ani len pravidelný tréningový režim. Preto to niekedy trvá o niečo dlhšie. A naprieč Európou vidíte, že tímy, ktoré hrajú európske súťaže, majú v domácich ligách určité problémy.
Prievidzu čakajú veľké európske zápasy, prídu sem Sporting a PAOK, tímy s hviezdnymi hráčmi a skúsenosťami. Ako veľmi sa tešíte na tieto prestížne duely?
Chceme ukázať, že sme konkurencieschopní a že nie sme v Top 16 náhodou. Najbližší zápas proti Sportingu je pravdepodobne naša najväčšia príležitosť vyhrať zápas v tejto skupine. Aj oni sú jasný favorit, ale nie sú až tak ďaleko ako ostatní.
Potom príde PAOK. Ich nové vedenie nestrácalo čas a minulo veľa peňazí na podpisy top hviezd. Do Prievidze príde Patrick Beverley, bývalý hráč NBA, ktorý sa dostal do All-Defensive Teamu, počas kariéry zarobil okolo 70 miliónov dolárov. Breein Tyree a Timmy Allen sú zas dvaja top hráči z basketbalovej Ligy majstrov. Je to ako All-Star tím, ktorý príde týždeň pred skutočným Zápasom hviezd.
Mimo Európy, aké sú naše ďalšie ciele?
Naším najväčším krátkodobým cieľom teraz musí byť pohárový víkend. A to znamená Nitra Blue Wings. Nedáva zmysel hovoriť o ničom inom, pretože v poslednom období nás znovu a znovu dokázali zdolať. Bojujú, hrajú tvrdo, je veľmi „nekomfortné“ hrať proti nim. To je presne to, čím chceme byť aj my. Dúfam, že dovtedy budeme mať späť väčšinu kádra a budeme ich môcť vyzvať v boji o postup do finále. Bude to veľký súboj.
Aké sú vaše očakávania pred druhou polovicou sezóny?
Udržať obranu na vysokej úrovni, pretože to je základ všetkého. Je omnoho jednoduchšie vybudovať “flow” v útoku než počas sezóny výrazne zlepšiť obranu. S návratom zranených hráčov potrebujeme nájsť viac balansu a rytmu v útoku. To nám umožní byť konzistentnejší a hrať náš najlepší basketbal vtedy, keď na tom bude najviac záležať. A samozrejme, pokračovať v práci tak ako doteraz. Náš úspech nebude výsledkom hrdinstva jedného hráča, ale kolektívnej tvrdej práce celého tímu.