Pred 31 rokmi nastúpil klub BC Prievidza proti jednému z najväčších mien európskeho basketbalu. Súboj so slávnou Cibonou Záhreb v rámci pohárovej Európy sa navždy zapísal do histórie klubu.

Pivot Branko Jašš vtedy patril k oporám mužstva, ktoré sa neskôr v tej sezóne stalo slovenským majstrom. Dnes je členom klubovej Siene slávy, jeho meno je neodmysliteľne spojené s obranou a obávanými blokmi pod košom. 

Zaujímavú symboliku pridáva aj fakt, že v súčasnom tíme pôsobí jeho syn Marek a práve on povedie mužstvo do odvety proti rovnakému súperovi ako kapitán.

Spomienky na rok 1994

Cesta Prievidze do druhého kola európskeho pohára viedla v roku 1994 cez tím Adelin Podgorec, ktorý naši hráči dokázali zdolať. Odmenou za postup bola konfrontácia s legendárnou Cibonou Záhreb.

Klub, ktorý v 80. rokoch dvakrát vyhral Európsky pohár majstrov, stále patril medzi absolútnu európsku špičku.

„Podľa mňa sme tam zanechali solídny dojem. Určite to nebolo také, že by nás roztrhali. Povedal by som, že boli fyzickejší, rýchlejší, celkovo takí basketbalovejší ako my, ten rozdiel tam samozrejme bol. 

Hala bola vtedy aj u nich plná, bolo tam 5000 ľudí. Cibona hrala európsku špičku. U nás na domácom zápase bolo tiež vypredané a aj teraz bude vypredané. Veľmi sa na to teším,“ spomína Jašš.

Vtedajší súboj mal aj špecifickú kulisu. Záhreb bol ešte stále poznačený vojnovým konfliktom v bývalej Juhoslávii a v meste panovala napätá atmosféra. Plná hala však hnala domácich dopredu a aj keď Prievidza podala veľmi dobrý výkon, silnejšiemu súperovi napokon podľahla.

V našom tíme pôsobili okrem Jašša mená ako Meleščenko, Jelačič, Lovík, Kraus a ďalší výborní hráči. Viacerých členov majstrovského kádra uvidíme naživo v Prievidzi aj pri stredajšom slávnostnom ocenení.

Prievidza je basketbalovým mestom

Domáce prostredie však vždy bolo a dodnes je obrovskou silou Prievidze. Hala bola v tých časoch zaplnená na všetkých zápasoch a je skvelé vidieť, akú veľkú popularitu má prievidzský basketbal aj v súčasnosti.

„Každý zápas, čo sme v tých rokoch hrali, tak bola plná hala. Či sme hrali ligu alebo pohár, vždy bolo 3000 ľudí a tá atmosféra bola skvelá, diváci boli povestný šiesty hráč. 

Energia z hľadiska u nás vždy bola, ľudia nás zastavovali na ulici a stále sa rozprávali o tom, čo bude. Prievidza naďalej ukazuje, že je to domov basketbalu, že ľudia u nás tento šport milujú,“ teší sa Jašš.

Aj v stredu budú tribúny opäť plné, čo dodáva odvetnému zápasu ďalší rozmer.

Tlak veľkých zápasov? Treba si ich užiť, hovorí Jašš

Významné zápasy so sebou prinášajú nielen obrovskú motiváciu, ale aj tlak, s ktorým sa hráči musia vyrovnať. Najmä mladší hráči ešte s takými duelmi nemajú veľa skúseností.

V takýchto chvíľach zohrávajú zásadnú úlohu práve skúsenejší spoluhráči, ktorí môžu dodať pokoj a usmerniť celý tím. „Áno, starší hráči vedia ťažiť zo svojich skúseností a pomôcť mladším. Ja som prišiel do Prievidze ako mladý hráč po vojenčine, mal som 22–23 rokov a patril som k najmladším v tíme. 

Boli sme vlastne traja nováčikovia, ktorí nosili lopty, robili všetko. Aj keď som hrával v základnej päťke, to bola normálna vec. Neskôr, keď som bol starší, sa to otočilo. Potom som už ja bol v pozícii, kedy som dodával pokoj mladším a vedel som, ako sa pripraviť na významnejšie zápasy. Aj psychicky, aj basketbalovo,“ hovorí.

Aj preto Branko Jašš rád odovzdáva skúsenosti svojmu synovi Marekovi, ktorý dnes vedie tím ako kapitán. Pred dôležitými stretnutiami zvykne hovoriť, že je potrebné myslieť nielen na výkon, ale aj na zážitok z veľkého zápasu.

„Sú to zápasy, ktoré sa neopakujú každý deň. Treba si ich užiť. Vydať zo seba 100 – 120 percent a užiť si to. Nemôžete hľadieť doľava ani doprava, zbytočne váhať, treba dať do toho maximum a strhnúť do tej atmosféry aj celé mužstvo, aby si to každý užil. Takéto zápasy vás posúvajú ďalej,“ pokračuje.

Čo rozhodne?

Prvý zápas v Záhrebe sa skončil výhrou Cibony o osem bodov. V Prievidzi je však všetko otvorené a prievidzský tím môže slávneho súpera poraziť. 

Čo bude do odvety kľúčové? „Energia. Mne sa zdalo, že druhá a tretia štvrtina boli dlho vynikajúce. Prvá štvrtina, to bolo skôr také oťukávanie z oboch strán, no v poslednej štvrtine akoby nám odišla energia a prestali sme dôrazne brániť. 

Tam vidím veľkú šancu, ak sa pritvrdí a pomôže aj hľadisko, tak určite máme na nich a môžeme ich doma poraziť o viac než osem bodov. Chlapci na to určite majú, len musia zachovať energiu hlavne v obrane. V útoku to vyzeralo sľubne a verím, že tam to pôjde,“ prezrádza Jašš.

Prievidzský šiesty hráč

Branko Jašš verí, že aj tentoraz bude prievidzská hala tým správnym impulzom, ktorý tím poženie dopredu.

„Treba to vidieť len pozitívne, neriešiť žiadne negatíva. Musíme sa tešiť z toho zápasu a ak postúpime, prinesie nám to ďalšie tri domáce zápasy s kvalitnými súpermi. A opäť sa budeme môcť tešiť z kvalitných zápasov. To pomôže mužstvu aj v domácej súťaži. Tím získa sebavedomie a môže sa posunúť ďalej, sú to skvelé skúsenosti,“ dodala legenda prievidzského basketbalu.

V stredu 1. októbra nastúpime v odvetnom zápase kvalifikácie Európskeho pohára FIBA proti Cibone Záhreb. Po troch desaťročiach od prvého vzájomného merania síl máme pred domácim publikom jedinečnú príležitosť vrátiť chorvátskemu celku porážku a vybojovať si postup do skupinovej fázy.